Založiť webovú stránku alebo eShop

Fauna‚ flóra

Fauna‚ flóra...

Turistika je kráčanie za zdravím a poznaním.

Tu je ponuka niektorých spoločenstiev v  Nevoľnickej kotline.

Kvetenstvo.

Pakost hnedočervený . Geranium phaeum. Je trvalka vyrastá do výšky 40 – 60 cm. Lupienky kvetov sú plocho rozložené, nitky tyčiniek brvité. Vlhkomilny druh, rastie vo svetlých listnatých lesoch až do subalpínskeho stupňa. Vyskytuje sa v máji až októbri.  

Kuklík potočný. Geum rivale.Trvácna bylina vyrastie do 30 – 100 cm.Obľubuje vlhké lúky a okolielesných prameňov v celej Európe do výšky po Alpský stupeň. Objaví sa od júna do augusta.   

Ľália zlatohlavá Lilium martagon. Trvalka, ktorej byľ vyrastá do výšky až 1 m zo zlato žltej šupinatej cibuli. Kvitne zvláštnym kvetom v tvare klobúčika v množstve 3 – 12 klobučikov na jednej byle. Rastie na kamenitých lúkch a stráňach pahorkatín od od júna do augusta. Chránte túto výnimočnú rastlinu.

Ľália cibuľkonosná.Lilium bulbiforum. Cibuľová trvácna 1 m vysoká bylina. V pazuchách listov sa nachádzajú malé cibuľky pomocou,ktorých sa rozmnožuje. Druh je ozdobou horských oblastí, vyskytujúci v júni a v júli. Veľmi výrazná rastlina ničena chamtivcami do svojich záhrad. Chránte ju !

Konvalinka voňavá. Convallaria majalis. Trváca rastlina. Máva dva kopiovité, elipsovité listy a strapec voňavých bielych kvietkov. Rastie v svetlých listnatých lesoch a na lúkach v mesiacoch máj a jún. Rastlina je jedovatá.

Čermeľ. Melampyrum silvaticum. Jednoročná rastlina vyrastá do výšky 10 – 40cm. Lesný druh, vyskytuje sa vo viacerých variaciach. Na okraji ciest a v riedkych lesoch od Júla do októbra.     

Mečík strechovitý. Gladiolus imbricatus. Trvalka s valcovitou hľúzou. Býva vysoká do 50 cm opatrená strapcovitým súkvetím. Kvety sú súmerné, rastie na vlhkých lesných lúkach v júli a auguste.

Žltohlav Europský . Trolius europaeus. Trváca bylina s krásnym žltým , guľovitým kvetom. Byľ vyrastá do výšky 50 cm. Nápadný dekoratívny druh rastie na vlhkých lúkach a pri pameňoch. Jedovatý druh chránený. Kvitne v júni a v júli.

Vstavač májový pravý. Dactylorhiza majalis. Hlúzová trvalka s bylou do 40 cm,listy vajcovité kvety fialové. Rastie na mokrých lúkach a barinách v máji až júli potom sa zatiahne. Vstavačov je mnoho druhov: obyčajný,v ojenský, mužský. vrbový močiarny, škvrnitý  rastú v rôznom prostredí na lúkach a všetky sú jedovaté. Patrí k naším orchideam.    
Pľúcnik lekársky . Pumonaria officinalis. Srstnatá lesná trvalka narastie do výšky 30 cm, vyskytuje sa v svetlých lesoch najmä bučín od nížin až po horský stupeň. Kvitne v marci až máji. 

Prvosienka jarná. Primula veris.Trvalka dorastá do výška 30 cm, kvety tvorí okolík žltých kvetov. Rastie na llúkach a v kriačinách s výživnou pôdou. Kvitne od marca do júna.   

Šafrán karpacký. Crocus Heuffelianus. Kvitne veľkým svetlofialovým kvetom. Patrí ku kvetom skorej jari, často rozkvitne už v topiacom sa snehu. Rastie na vlhkých lúkach rozkvitne v marci až máji.       

Zvonček broskyňolistý. Campanula percisifolia. Je to vzpriamená trvalka vysoká až 120 cm. Máva 3 – 8 fialovomodrých veľkých zvončekov. Rastie na plytkých pôdach pri okrajoch lesov až po horský stupeň. Kvitne v júni až v auguste. 

 Huby.

Muchotrávka červená . Amanita muscaria. Jej klobuk narastie do 20 cm. Tento druh je najkrajšou hubou. Klobučik je sfarbený živočervenou farbou s bielymi šupinami. Rastie v lesoch niekedy vo veľkých skupinách. Pohľad na jej spoločenstvá je rozprávkový. Pozor jedovatá.   

Muchotrávka zelená. Amanita phalloides. Klobuk je sivozelenej ba i bielej farby priemeru 15 cm. Vyrastá z bielej pošvy čím je ľahko rozoznateľná. Dužina starších plodníc páchne po surových zemiakoch. Na pohľad pekná lákavá huba je smrteľne jedovatá. Údajne dobrej chuti, ale po požití po niekoľkých dňoch jej jed rozloží pečeň a obeť zomiera.   

Kuriatko jedlé. Cantharellus cibarius. Klobučiky sú poprehýňané jasnožltej farby do priemeru 9 cm. Dužina žltkasto biela príjemnej chuti a vône. Rastie v lesoch niekedy vo väčších skupinách. Aj keď má tvrdšiu dužinu je výborná jedlá huba.   

Hríb dubový. Boletus reticulatus. Má bledohnedý zamatový mäsitý klobuk priemeru 18 cm. Niektoré exempláre dorastajú oveľa väčších rozmerov. Póry sú biele až žltozelené. Hlúbik sieťovaný, dužina biela. Vyskytuje sa v dubových lesoch v lete a v jeseni po výdatných dažďoch. Má mnoho príbuzných  druhov hríbov. Aj keď sú chutnejšie huby, dubáky sú najhladanejšou  trofejnou hubou.   

Hmyz.

Roháč obyčajný. Lucanus cervus. Krásny chrobák o dĺžke až 75 mm. Na hlave má majestátne hryzadlá, ktorými zvádza neúprostné súboje so sokmi, ale vie sa nimi pri ohrození brániť. Samičky majú hryzadlá omnoho kratšie. Larvy sa vyvíjajú v spráchnivelom dreve niekoľko rokov. Imága po vyliahnutí a uskutočnení reprodukcie hynú za niekoľko týždňov.  

Nosorožtek obyčajný. Oryctes nasicornis. Zvláštny chrobák exotického tvaru dĺžky 40 mm, hnedej farby nahlave s krátkym dozadu ohnutým rohom. Larvy sa živia v odumrelých pňoch listnáčov niekoľko rokov. Vzácny druh naších lesov.

Fúzač alpský. Rosalia alpina. Fúzače majú v našej prírode bohaté druhové zastúpenie. Dorastá do dlĺžký 40mm, žije v bukových lesoch. Má výrazné modré sfarbenie so súmernými čiernymi bodkami. Larvy sa vyvíjajú v starom bukovom dreve. Chránený.   

Okolo vody.

Pstruh potočný. Salmo truta morpha fario. V naších potokoch dorastá na dĺžku 500 mm a do váhy1 kg výnimočne aj 30 kg. Obýva horské potoky čisté s dobre prekysličenou vodou. Pri úniku dosahuje rýchlosť až 70 km/h. Jeho mäso je lahodnou pochúťkou s mnohými kostičkami.   

Kunka obyčajná. Bombina bombina. Patrí medzi menšie žaby, dorastá do 6 cm farby hnedej na bruchu s oranžovými škvrnami. Pri ohrození dá všetky štyri nohy za chrbát čím ukáže bruško, ktorého škvrny obsahujú jed a tak sa bráni proti predátorom. Vyskytuje sa v stojatých nestálych vodách,  prezimuje pod vodou, alebo zahrabaná v pôde. 

Jašterica obyčajná. Lacerta agilis. Dosahuje dĺžku 220 cm. Samčeky sú na chrbte živozelené, žíjú do výšky 800 mnm na stráňach a v skalinách. Je to veký dravec, ktorý sa živí hmyzom. V nebezpečenstve odhodí chvost, ktorý sa prutko metá, čím upúta predátora a jašterička unikne. Chvost jej časom dorastie.   

Užovka stromová. Elaphe longissima. U nás je najväčším hadom. Dorastá do dvoch metrov, obýva teplé listnaté lesy, živí sa myšami, jaštericami rada vyhľadáva na stromoch vtáčie hniezda a požiera mláďatá a vajcia vtákov. Vodná prekážka ju nezastaví. Znáša vajcia do teplého humusu, tu sa vyliahnu mláďatá. U nás žiju ešte užovky: hladká, fŕkaná, obyčajná. Rimania ju považovali za posvätnú. image 

Vretenica obyčajná. Vipera berus. Jediný u nás žijúci jedovatý had s mohutnou hlavou,zavalitým telom, krátkym chvostom, červenými očami a výraznou kľukatou čiarou na chrbte. Dorastá do dĺžky 1 m, obýva suché miesta rúbaníska a stráni do nadm. výšky 2000m. Rodí živé mláďatá opatrené jedom. Zimu prežije v skupinách zalezená v zemných úkrytoch. Jej uštipnutie môže spôsobiť smrť deťom, alebo chorým ľuďom. Nie je útočná, ale prí ohrození sa účine bráni. Po uštipnutí ihneď vyhľadať lekára. 

Srstnaté.

Veverica obyčajná. Sciurus vulgaris. Dĺžka teľa až 300 mm a váha 500 g. Huňatý chvost používa ako padák. Obratne sa pohybuje v korunách stromov. Farbu srsti má od čiernej po hrdzavú. živí sa lesnými semenami hniezdo si stavia na stromoch alebo v ich dutinách.

Diviak lesný. Sus scrofa. Dorastá do dĺžky 1,9 m, výšky 1,2 m, a váhy až 200 kg. Telo má porastené hrubou čiernou srsťou. Rada sa zdržuje v čriedach s rôznym vekovým zastúpením, je všežravá, obýva listnaté lesy a husté kroviny s množstvom mlák. Je veľmi plachá ale matka vie nekompromisne brániť potomstvo.     

Srnec hôrny. Capreolus capreolus. Dĺžka teľa býva 1,3 m výška 0,7 m váha 27 kg. Má rozdielnu farbu srsti v zime a v lete. Ruja prebieha v júli a v auguste. Parožie zhadzuje v novembri. Prežíva v listnatých lesoch hraničiacich s otvorenou krajinou. Srnčia rodinka je peknou ozdobou krajiny.

Jeleň obyčajný. Cervus elephus. Dorastá do dĺžky 2,5 m, a výšky 1,5 m a hmotnosti 350 kg. Samice sú menšieho vzrastu. Ruja býva v septembri a októbri, vtedy jelene bojujú o svoj hárem so sokmi, ruja je obrovským zážitkom. Parožie zhadzuje v marci potom mu narastie mohutnejšie. Jeho trofej je vysoko cenená.     

Netopier obyčajný. Vespertilionidae. Je to jediný druh osrsteného lietavca pripomínajúceho predhistorickú dobu. Obratný lovec hmyzu v podvečerných hodinách. Cez deň sa skrýva v štrbinách zavesený dolu hlavou, kde rodí aj svoje mláďatá. V zime sa netopiere združujú do veľkých skupín na prezimovanie v spánku v hlbokých jaskyniach a štrbinách skál. Je to milé neškodné stvorenie.

Predátori.

Líška obyčajná. Vulpes vulpes. Býva ryšavej farby, ale sfarbenie líšok je veľmi variabilné. Živý sa zdochlinami a drobnými hlodavcami počas nočnej aktivity. Líška je najprefíkanejšie zviera pri love, ako aj pri skrývaní. Veľmi trpí besnotou. Nedotýkajte sa bez rukavíc prítulných, ani uhynutých zvierat.   

Vlk obyčajný. Canis lupus. Dospelí jedinci vážia aj 50 kg. Sfarbenie podlieha geografickej variabilite. Živí sa kopytníkmi a zdochlinami.  občas navštívi košiare. Kde žijú vlci, tam sú stáda zveri zdravé. Je to plaché zviera a stretu s človekom sa vyhýba.     

Rys ostovidLynx lynx. Dospelý dosahuje hmotnosť aj30 kg. Srsť má svetlobielej farby s čiernymi škvrnami má vynikajúci zrak.Za korysťou sliedi, po nezdarnom útoku tento neopakuje. Brlohy si buduje pod vývratmi a v skalných dutinách. Skalné vyvýšeniny používa pre dobrý výhľad do svojho revíru.   

Medveď hnedý. Ursus arctos.Dĺžka dospelého jedinca dosahuje 2,5 m, hmotnosť 250 kg, našli sa jedince s  váhou 480 kg. Je všežravec živí sa zdochlinami, lesnými plodmi, korienkami, ale aj trávou. Zimu prespáva, brlohy si upravuje pod vývratmi, alebo skalnými prevismi, kde si nahromadí machu listie a všetko prikryje hrubými vetvami, aby do brlohu nepršalo a nepadal sneh. V brlohu sa rodia aj mláďatá. Má slabý zrak, ale výborný čuch a sluch. Na človeka neútočí skôr sa mu vyhýba. Vie sa však brániť, keď sa človek dostane do jeho blízkosti. Človeka nepovažuje za korisť ale za nepriatela. Ešte sa nestalo aby svoju ľudskú obeť zožral. 

 Pernaté.

Sova obyčajná. Strix aluco. Je to nočný vták strednej veľkosti dorastá 38 cm dĺžky. Farba sivohnedá až hrdzavá. Hniezdi v bútľavých stromoch. Na 4 – 5 bielych vajciach sedí samica 30 dní.Mláďatá kŕmia obaja rodičia drobnými cicavcami preto sú veľmi užitočné.

Ďateľ veľký. Dendrocopos major. Veľkosť dospelého je 23 cm, pestro sfarbené perie bielo, čiernočervené. Obýva lesy všetkých druhov ba i parky. Hniezdi v dutinách, ktoré si sám vydlabáva. Na 5 – 6 bielych vajíčkach sedia obaja rodičia 13 dní.Mláďatá kŕmia hmyzom, ktorý vyhľadávajú dlhým zobákom pod kôrou stromov.

Sojka škriekavá. Garrulis glandarius. Jej veľkosť je 34 cm sfarbenie kakaovohnedé na krídlach má výrazné modročierne  pierka. Najradšej obýva zmiešané lesy. Hniezdo stavia na stromoch s konárikov a bylín. Znáška obnáša 4 – 7 sivozelených vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 17 dní.Kŕmia ich obaja žaludmi a aj vtáčimi mláďatmi, ktoré ukradnú z hniezd. Je výborným strážcom lesa, lebo pri akejkoľvek návšteve silno škrieka a tak upozorňuje osadenstvo lesa na votrelcov.   

Mišiak hôrny. Buteo buteo. Veľký dravec dorastajúci až 56 cm hnedo sfarbený. Obýva hory, párenie začína svadobnými letmi, hniezdo stavia na stromoch z haluziek. Znáška obsahuje 3– 5 vajec, na  ktorých sedí samica a samec jej nosí potravu. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, ktoré sa dožadujú potravy silným pískaním.

Orol skalný. Aquila chrysaetos. Mohutný dravec velkosť 90 cm, tmavohnedo sfarbený so zlatohnedým nádychom v záhlaví. Obýva skalné bralá, kde si stavajú hniezda z konárov a lístia. Na dvoch bielych škvrnitých vajciach sedia striedavo obaja rodičia 45dní. Pre mláďatá nosí potravu samec a samica ju na kraji hniezda trhá a kŕmi mláďatá i seba. Keď sú mláďatá odrastené nosí potravu aj ona. Živia sa cicavcami do  veľkosti srnčaťa. Obýva i skalnaté miesta Bieleho potoka.   

 
Nebezpečná príroda v Nevoľnickej kotline. 

Ľudia potrebujú prírodu, preto sa do nej veľmi radi vracajú. Musía si uvedomiť, že v prírode na ních čiha aj nebezpečie, ktorému sa treba vyvarovať,  aby sme si nepoškodili zdravie, alebo neprivodili smrť. Preto niekoľko upozornení.

Niektoré nebezpečné rastliny.    

Žihlava  rastie aj nanajneočakávanejších miestach pri dotyku spôsobí pálenie, pluzgieriky a nepríjemnés vrbenie pokožky aj tri dni. Je veľmi liečivá, trhať v rukaviciach vyhýbaťsa styku s holou pokožkou. Po popŕhlení zmierni bolesť studený obklad.  

Smrtelne jedovaté sú plody Lulka zlomocného. Po požití 10 plodov spôsobí smrť. Plody obsahujú alkaloidy, ktoré utlmujú činnosť srdca, alebo zastavia dýchanie.

Ďalším nebezpečným kríkom je Lykovec. Je to rastlina kvitnúca včasne na jar s voňajúcimi kvetmi, ktorých dlhšie vdychovanie spôsobuje ťažkosti. Zvlášť nebezpečné je požitie červených bobúľ, ktorých zjedenie 10 – 12 ks spôsobí smrť. Plody obsahujú  mezelín a dalfín, ktoré pôsobia na črevá, pečeň a obličky. 

Nebezpečný hmyz    

Medzi nebezpečné patria niektoré druhy kliešťov, ktoré prisaté viac ako 24 hodín môžu nakaziť človeka encefalitídou a boreliozou. Prevencia natrieť končatiny repelentom a chrániť si hlavne nohy vhodným oblečením. Po prisatí kliešťa, čo najskôr odstrániť, tak že ho 20 – 30 sek. prstom triete zo strany na stranu, a potom dvomi prstami vytiahnuť. Ranku niekoľko krát dezinfikovať. ( môže byť aj alpa).  

Včela útočí len v blízkosti svojho hniezda. Ďalej od hniezda uštipne len keď ju pritlačíme alebo vložíme do úst z jedlom. Pri napadnutí v blizkosti úla si chrániť tvár a oči, pomaly sa od úla vzdialiť. Ak došlo k uštipnutiu odstrániť žihadlá odškrabnútím bokom, lebo pri stlačení žihadlového mechúrika dôjde k vtlačeniu jedu do vpichu. Proti opuchu a páleniu dobre pôsobí studený obklad. Keď je bodnutie v ústach, okrem ochladzovania treba neustále hovoriť, alebo spievať, aby neopuchli hlasivky. Ak sa zhoršuje dýchanie vyhladať lekára.  

Osa sršeň , ( sršeň je u nás najväčšia žijúca osa). Správa sa podobne ako včela, no pri bodnutí nenechá žihadlo v koži obete. Obrana je podobná ako pri včelách, ale jed má alkalický, tak je vhodné miesto vpichu natrieť octom, alebo priložiť plátok cibule. 

Nebezpečné zvieratá.

Vretenica útočí len keď sa cíti ohrozená, potom je blesku rýchla. Opatrne sa pohybovať, dobre sa dívať pod nohy. Chrániťsi nohy obuvou a oblekom najmä do výšky predkolenia. Uštipnutie sa prejaví dvomi vpichmi vedľa seba s vymoknutím kvapky krvy. Po uštipnutí sa doporučuje ranky narezať krátkym rezom a vytlačiť krv s jedom, potomuškrtiť končatinu nad ranou. Čo najskôr vyhľadať lekára. Uhryznutie vretenicou býva bez pomoci smrtelné u detí a dospelých chorých na srdce.  

Diviak  je plachá zver, ktorá pred človekom panicky uteká. Nebezpečný je ranený diviak alebo matka, ktorá na život chráni svoje potomstvo. Najlepšou ochranou je mať prehľad vo svojom okolí, v neprehľadných miestach sa treba rozprávať, prípadne spievať, alebo  kašlať. Útok diviaka je neúprostný okrem ťažkých zranení môže človeka usmrtiť.  

Medveď  je najobávanejším zverom, nie je však tak krutý ako sa o ňom hovorí. Pred človekom unikne, útočí len pri náhlom prekvapení pri stretnutí z blízka, alebo keď je zviera ranené, najnebezpečnejšia je matka pri ochrane mláďat, najmä keď sa človek dostane medzi matku a mláďa.  V prírode treba mať prehľad  aspoň na vzdialenosť100 metrov. V neprehľadných miestach treba o sebe dať vedieť. V prípade bezprostredného útoku, ktorý je pohryzenie prípadne poškriabanie obete je vhodné si ľahnúť, hlavu schovať medzi kolená a zátylok chrániť oboma rukami. Môžete očakávať, že vás príde oňuchať, prípadne vás zahádže raždím. Medveď človeka nepokladá za korisť, ale za nepriateľa.

 
TOPlist