Založiť webovú stránku alebo eShop

Geológia

Geológia a vznik Nevolnickej kotliny.

 image

 

Nevoľnická kotlina sa nachádza v južnej časti Kremnického pohoria. Vznik  Kremnického pohoria sa začal masívnym pohybom zemských platní, ktoré sa nasúvali zo severu . Pri obrovskom tlaku platní bola narušená zemská kôra, na povrch sa drala horúca magma. V rozsiahlom porušení povrchu vznikali Karpaty, ktoré sú súčasťou alpsko hymalajskej sústavy. V oblúku Karpatskej činnosti vznikali pred 17 miliónmi rokov stratovulkány, ako stratovulkán Poľana, Vtáčnik, Javorie, Vepor, Vlčí vrch, najväčší z nich bol Štiavnický stratovulkán. Patrí k najväčším stratovulkánom na svete. Vedci odhadujú, že ku koncu jeho činnosti dosahoval výšku až 4000 mnm. Po južnom svahu stratovulkánu sa láva a sopečné vyvreniny dostali až na dno subtropického, predhistorického mora. Ku koncu činnosti stratovulkánu sa kráter prepadol a vznikla najväčšia kaldera v Európe. Dnes na dne kaldery je mesto Banska Štiavnica. V okolí stratovulkánov vznikali sopky, niekedy s bočnými kanálmi slabšej výkonnosti. 
Následkom prudkého odsávania rozžeravenej hmoty stratovulkánmi, vzniklo prepadnutie dosiek už stuhnutej lávy, tým vznikli hlboké prepadliny v južnej časti Kremnického pohoria. Tento jav sa nazýva Kremnický graben. Vulkanity a masy neogénových láv vznikali v troch etapách. Prvou bola andezitová, druhou ryolitová a tretia tvorba andezitových čadičov. Pôsobením sopečných plynov sa tvorili tufové masy.
Potom nastal útlm sopečnej činnosti, počas ktorej sa trhliny grabenu zapĺňali zvetraným materiálom a sutinami z okolitých svahov. Na svahoch vyčnievali mohutné čelá brál a skalné ihly z pevnejšieho materiálu. Dnes sú najlepšie viditeľné v okolí Ihráča a to vo Vápenej v Bielom potoku a v samotnej dedine.
Po obnovení sopečnej činnosti boli prepadliny spôsobené grabenom zapĺňané sopečnou hmotou. Sopečná činnosť v Kremnickom pohorí skončila pred 9 miliónmi rokov. Pôsobením sopečnej činnosti vznikli ložiská vzácnych kovov v oblasti Kremnice, B. Štiavnice, Hodruše a B. Bystrice. Sopečná čínosť zanechala po sebe ostré končiare a hrebene, ktoré boli postupne obrusované eróziou, hlboké doliny na mnohých miestach prehradené, čím vznikali jazierka a to nad Priebojom, na území dnešného Ihráča, nad Mostviskom, najväčšie jazero bolo v jastrabskej panve, ktoré vzniklo prehradením údolia medzi vrchmi  Kaní laz a Belíkovo.
Denudačný proces tj. pôsobenie slnka, dažďa, mrazu, vetra vytváral drobné častice hornín, ktoré voda splavovala spolu s rastlinnými zbytkami do jazier a tak sa jazerné dná zapĺňali. Voda postupne vymývala v mäkších horninách nové korytá cez hrádze jazier, najlepšie to dokumentuje obtok potoka okolo Nižovca pod Ihráčom, a jazerá zanikali. Najväčšia mocnosť sedimentov je viditeľná v jastrabskej panve, kde aj malé potôčky v oblasti Žiarec, v Záklukách a v hornom konci Jastrabej vymleli hlboké rokliny v mäkkých jazerných sedimentoch. Nehostinná kamená krajina bola postupne osídľovaná rastlinami a zvieratami, čo do tohoto prostredia pritiahlo aj človeka. V roklinách sú odkryté fosílie, ako hnedé uhlie a skameneliny listov rastlín a hmyzu. Prvým geológom ktorý skúmal oblasť bol Dionýz Štúr.
V neposlednom rade na premene prostredia v Nevoľníckej kotline sa pričinil človek svojou poľnohospodárskou a stavebnou činnosťou a celkovou civilizáciou prostredia. Stopy osídlenia človeka boli potvrdené archeologickými nálezmi viacerých kultúr. V Jastrabej bolo objavené sídlisko s kanelovanou keramikou, lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko z obdobia hallštatského a rímskobarbarského. Na Ihráči boli objavené kamenné nástroje, ktoré sa používali v neolite.

 image   image image

     image   image

 
TOPlist