Pána Jána Filandu si z mladosti pamätáme ako aktívneho športovca: volejbal, gymnastika, lyžovanie, turistika, práca v organizačnom výbore „Biela stopa SNP“ pri budovaní zjazdovky, vleku pod Šibeničným vrchom, ktorý bol prvý osvetlený v Kremnici. V športe získal: Majster kraja v gymnastike r. 1958 a Slovenský rekord skok o žrdi. Pracoval dvadsať rokov v Elektrovode.
     Po odchode do dôchodku sa venuje nádhernej činnosti stavaní „Prameňov“. Celkove ich už postavil 22, ktoré nájdeme na rôznych miestach v prírode. Najbližší je pri jeho dome v Kremnici, ďalšie pri obci Nevolné, na Dobrej Jame, Hostínci a inde, ale to treba vidieť. Materiál kamene a piesok získava z potokov, cement svoj, alebo ak dajú objednávatelia výstavby prameňa. Každý prameň je originál a má svoje meno ako Snožka, Peňažná, Minerál, Bralo, Pustovníkov prameň, Veterníček, Polom, Škodová voda, Jazerný prameň, Cyklo prameň, Slaská a podobne. Od r. 2006 sú vystavané v horách ale aj v obciach  Kremnica, Nevolné, Ihráč, Kremnické Bane.  Veríme, že ich bude z roka na rok viac. Pri budovaní prameňov používa kameň, ktorý je prírodný materiál a na túto dobrú vec vydrží na dlhú dobu.Súčasťou besedy bola aj  fotodokumentácia ukážky vybudovaných prameňov p. Filandom.
  Na záver môžem konštatovať, že naša beseda mala veľký úspech. Boli prítomní nielen členovia MS, ale aj ľudia z mesta. Želáme mu veľa zdravia, nápaditosť, nech ho neopustí inšpirácia a tvorivosť. Máme mu byť za čo vďační. To čo zostane po ňom, budú ľudia vidieť aj po rokoch a takto si vlastne vybuduje svoj pomník.      

                                                                                       Kremnica október 2009  Matilda Olbrichtová  členka MO MS

Prameň v strede Európy oživil rodák z Nevoľného

Prírodné pramene v našich lesoch sú často ukryté v hustých porastoch stromov či kríkov. Aby si ich ľudia všimli, Ján Filanda sa rozhodol, že im dá krajšiu podobu. Doteraz sa mu ich podarilo obmurovať dvadsať. Na každom pritom vyryl názov a dátum jeho vyhotovenia.

KREMNICA. Ján Filanda býva v jarných a letných mesiacoch vo svojej chatke v lokalite Pod Belíkovom. Takto trávi väčšinu roka v krásnej prírode, ktorá sa nachádza v okolí Jastrabej, Ihráča a Nevoľného. Hoci má viacej záľub, dominuje medzi nimi výstavba murovaných prameňov. „Voda mi je blízka už od detstva. Voľakedy sa ňou ľudia zásobili vždy, keď išli napríklad pracovať do hory, alebo kosiť. My, deti, sme chodievali po studničkách a nosievali sme ju dospelým na osvieženie," povedal.

Aby nezostali zabudnuté

 Vyrastal v obklopení prírody, v ktorej vyvierajú mnohé pramene. Preto sa Ján Filanda rozhodol zachovať ich tak, aby si ich všimli aj ostatní. „Boli zanedbané, zarastené. Chcel som, aby nezostali zabudnuté. Začal som teda vymýšľať rôzne technológie, ako ich obmurovať," hovorí o motivácii, ktorá ho priviedla k tejto činnosti. Celý život pôsobil v úplne inej profesionálnej oblasti, k murárčine si našiel cestu sám. „Betónovať som začínal na mojej záhrade. Učil som sa na vlastných chybách. Keď som nadobudol pocit, že to už celkom dobre zvládam, pustil som sa do prameňov," pokračuje. Prvý vymuroval pred tromi rokmi, doteraz ich stihol urobiť dvadsať. „Obmuroval som už hádam všetky v okolí, o ktorých som vedel. Potom za mnou začali prichádzať ľudia, ktorým sa to páčilo a hovorili mi o ďalších. Problémom však začali byť peniaze. Prvých päť prameňov som totiž urobil z mojich vlastných zdrojov," vysvetľuje. Nakoniec sa dohodol s niekoľkými starostami aj horármi, ktorých jeho práca tiež zaujala. Prispeli mu na benzín, aj na materiál. „Na jeden prameň spotrebujem šesť vriec cementu, osem fúrikov štrku, dva kýble jemného piesku a kamene," vymenúva. Štrk a kamene si dokonca niekedy sám povyberá z potoka.

Každý musí zvážiť, či sa napije

Tabuľku, do ktorej nakoniec vyryje názov prameňa a dátum jeho vymurovania, si vždy pripravuje doma. Táto práca mu trvá približne tridsať hodín. „Vonku by to bolo oveľa zdĺhavejšie. Potom to už len osadím." S vymýšľaním názvov nemá žiadny problém. „Vychádzam z toho, v akej lokalite sa pramene nachádzajú. Na lúke Poľana som ho pomenoval takisto. Keď som muroval v časti Klzký vrch, nazval som ho Klzký prameň," vysvetľuje. Takto popri cestách pribudli napríklad prameň Minerál (jediný mineralizovaný v okolí) a Europa (stojí v geografickom strede Európy smerom na Krahule). No keďže je situovaný na kopci, voda z neho tečie len po výdatných dažďoch. Ján Filanda netvrdí, že pramene, ktoré obmuroval, sú pitné. „Do hôr často chodia traktory, pracuje sa s pílami, znečisťuje sa to tam olejmi. Okrem toho sa v lesoch poprašuje a človek nevie, čo sa dostane do podzemného riečišťa. Nemôžem si dovoliť napísať, že ide o pitnú vodu. Každý musí zvážiť, či sa z nej napije, alebo nie. Je to na vlastné riziko," upozorňuje.

Sú rôzni špekulanti

Svoj podpis má takmer na každom prameni. „Na tých prvých som svoje meno napísal len tak nenápadne, dozadu. Mnohí si to ani nevšimli. Viacerí ma pristavovali s otázkou, či sa za svoje meno hanbím, keď sa nepodpisujem. Odvtedy ho dávam na viditeľnejšie miesto," hovorí. Podľa neho pritom zavážila aj skutočnosť, že sú rôzni špekulanti, ktorí prameň len videli a pochvália sa, že ho postavili oni. „Nepáči sa mi, keď si to niekto privlastňuje. Veď nech si urobí svoj." Osobne nepozná nikoho iného, kto by sa takému niečomu venoval. „Ale v Nevoľnom som mal predchodcu, ktorý staval drevené studničky. Dodnes síce stoja, no drevo po niekoľkých rokoch odchádza a nenájde sa nikto, kto by to opravil. Muselo by sa do toho zase investovať," poukazuje na náklady, ktoré by si rekonštrukcia vyžadovala. „Ja som sa rozhodol pre kameň, aby to nebolo tak ľahko zničiteľné časom, alebo vandalmi."

Zaslúži si úctu

Pri pohľade na ktorékoľvek zo svojich diel pociťuje hrdosť najmä vtedy, keď je naň pozitívna odozva. „Prvý kritik je moja manželka. Keď to pochváli, mám radosť. Chvália aj iní, teším sa, keď sa to ľuďom páči. Veď to nerobím len pre seba," hovorí. „Minule som sa ho pýtala, či si nevedel nájsť vo voľnom čase ľahšiu robotu. Veď je to drina, miešať betón a nosiť ťažké skaly," pridala sa manželka. „Ale keď ho to baví," podotkla. Všetky svoje pramene pravidelne chodí kontrolovať a snaží sa ich udržiavať. V súvislosti s jeho dielami sa zatiaľ nestalo, že by mu ich niekto poškodil. „Jazerný prameň, ktorý som urobil pri Ihráčskom jazere, síce popísali nejaké deti fixkou, no po dvoch, troch mesiacoch to slnko vytiahlo a zase je to čisté." V budúcnosti by rád obmuroval prameň v Nevoľnom, kde ľudia chodili pre vodu päťsto rokov. „Myslím, že si zaslúži úctu. Už ho mám aj nakreslený, presne viem, ako by mal vyzerať. Musí mi to však schváliť obecný úrad," uzavrel svoje rozprávanie.

                                                                                                              MY Žiarsko 10.6.2009 red. Eva Štenclová.

>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>

Dobrý deň, pán Filanda!

 Sme unesení, je to krásne. Ráno som poslala foto p. Kovárovi a ten hneď išiel na bicykli pozrieť Vaše dielo. Stretol sa tam s našou p. učiteľkou Gabikou. Tá mi nechcela prezradiť prekvapenie, ale ja som ho videla na webe, lebo posledné dve fotky urobil p. Kovár. P. učiteľka mi hneď volala, a tak sme vymysleli krst prameňa. Srdečne Vás pozývame na 1. júna k nemu, čas Vám ešte napíšem. Prosím, neplánujte si na dopoludnia niečo, deti si určite niečo vymyslia ako ich poznám. Popísali a pokreslili nám o Vás a o prameni ... Tešíme sa, Kubušová

                                                                                                             Stará Kremnička  29.4.2010

Horolezci vybavili nad Handlovou kamennú studničku

Prameň s názvom Trasľavý je 25. murovanou studničkou na Slovensku a prvou na hornej Nitre. Nachádza sa v horách nad Handlovou.

HANDLOVÁ. Členovia horolezeckého klubu Prometeus sa so svojimi kolegami z celého Slovenska stretávajú na cvičných skalách nad Novou Lehotou, mestskou časťou Handlovej. Donedávna ich tam po 45-minútovom kráčaní do kopca nečakalo žiadne osvieženie, preto sa to rozhodli zmeniť. Oslovili výrobcu murovaných prameňov z Kremnice a dnes pri skalách v hore vyviera z kamennej studničky osviežujúci prameň.

Chýbala voda

V lokalite, kde sa stretávajú najmä horolezci, voda veľmi chýbala. „Neďaleko vyvieral len divoký prameň, rozhodli sme sa, že tam necháme postaviť studničku," spomína Štefan Krč z horolezeckého klubu, ktorý výstavbu financoval. Horolezci oslovili Jána Filandu z Kremnice, ktorý sa stavbe murovaných prameňov venuje už niekoľko rokov. Ten handlovský nazývaný Trasľavý je už dvadsiatym piatym prameňom, ktorý vytvoril.

V krátkom čase

„Najskôr som si bol prezrieť lokalitu a zistil som, že postaviť studničku nebude problém," spomína Filanda. Od roku 2006 postavil už viac ako dvadsať podobných studničiek, každá je však iná. „Jej vzhľad vychádza z toho, ako na mňa daná lokalita zapôsobí, čo mi to miesto povie. Dôraz však kladiem aj na požiadavky objednávateľov," vysvetlil. Handlovská studnička obsahuje aj znak klubu Prometeus. Prameň sa majstrovi podarilo dokončiť v rekordne krátkom čase. Ako sám hovorí, aj vďaka dobrovoľným pomocníkom, ktorí sa v hore nad Lehotou stretli.

Učil sa počas práce

Ján Filanda spočiatku na výrobu studničiek používal kamene, ktoré našiel v ich okolí. Nie všetky však boli vyhovujúce, preto začal využívať potočné kamene. „Tie majú pekný výraz a žiadanú plastickosť," tvrdí. Postup výroby zdokonaľoval počas práce na jednotlivých prameňoch. „Som strojár, murovaniu som sa začal venovať ako záľube," spomína na svoje začiatky. Inšpiráciou pre neho vždy bola voda. „Fascinuje ma, vždy som vodu obdivoval," povedal Kremničan, ktorý sa amatérskej úprave studničiek venoval už aj ako malý chlapec pri prácach v lese.

                                                                                 MY hornonitrianske noviny ECHO 30.7.2010  red. Jana Rusňáková.