Založiť webovú stránku alebo eShop

Obec Jastrabá

Obec Jastrabá...

image

 

<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>

 

 

<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>

 

Naša obec Jastrabá.

Písomná zmienka o Jastrabej je z 29. septembra 1487, ale vznik obce je staršieho dátumu. Začiatok ľudskej činnosti v Jastrabskom chotári je až v praveku. Archeologické nálezy dokazujú sídlisko s kanelovanou keramikou, lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko z obdobia hallštatského a rímskobarbarského.
 Obec Jastrabá patrila do Svätokrížskeho panstva v severnej časti Tekovskej župy, patriacej Ostrihomskému arcibiskupovi. Leží v južnej časti Kremnických hôr vo východnej časti Jastrabskej vrchoviny.
 Historické názvy obce : v r. 1487 Bezstrebe, 1559 Zetrebe, Istrebe, 1570 Jestrebe, 1773 Jastreby, za Uhorska Karvaly,  1920 Jastrabie, 1927 Jastrabá.
  V roku 1572 boli priezviská: Hwstovicz, Balasovik, Thepuska, Zraba, Baláž, Henczel, Varga, Matyk, Synko, Swbak, Novik, Mathik,  Zthwzar, Kuban, Ambrušovic, Gragor, Sinkovicz, Makws.
 Priezviská v roku 1881: Markoš, Koneracký, Bunček, Struhár, Belička, Mojžiška, Vozár, Baláž, Najšel, Mihál, Víťazka, Lacko, Zaťko, Švec Zaťkovič,  Beňo, Ďurian, Páchnik.
 Priezviská v roku 2004: Bajnok, Baláž, Barát, Barboriak, Barcík, Belička, Beňo, Brestovanský, Bosman, Cabánik, Cyrus, Čierny, Danko, Dobiaš, Ďurian, Flajšík, Florovič, Foltán, Golian, Grovčík, Hacek, Hanák, Haško, Henžel, Hort, Hrčkuliak, Hric, Hrubiš, Hudec, Ivan, Izák, Janičina, Jankovič, Janúch Jarošík, Kašša, Kantárik, Kiršner, Koneracký, Kmeť Kollár, Kostrian, Korduliak, Króner, Kubík, Kubovský, Kučera, Kunovský, Lábsky, Lacika, Lacková, Lupták, Mališ, Marichel Markoš,, Matúška, Mečiar, Mesík, Michál, Michalov, Mojžiška, Mráz, Murgač, Najšel, Páchnik, Piri, Rafaelis, Roob, Rozemberg, Sivok, Sklenár. Sklenka. Slanina, Slašťan, Struhár, Srnka, Šimon, Škoda, Šmid, Štefan, Štrkula,Švec, Tisoň, Urgela, Vallo, Vencel, Vozár, Víttek, Zaťko, Zaťkovič, Zelina.
 Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorúbačstvom, výrobou dreveného uhlia, a šindlov. Neskoršie remeslá boli: mlynár, kováč, kolár, obuvník ,stolár.
 Pôda je menšej bonity väčšinou pieskovcová, na ktorej sa pestoval ovos, raž, ječmeň, zemiaky, ďatelina, fazuľa, bôb, hrach, kapusta, repa.
 Vodné zdroje, v chotári je 38 prameňov z toho 11 v obci. Najstaršia studňa bola zhotovená v roku 1900 pri Oríškov. Vodu z chotára odvádzajú potôčky malého prietoku do Ihračského potoka a odtiaľ do rieky Hron. Malú časť vody odvádza Lihocký potôčik do Rudnice a odtiaľ do Hrona.
 Pripravované jedlá: polievky boli nasledovné : fazuľová, hrachová, geršňa, rajsová, mrvenica mlieková, mrvenica zapražená, tekvicová a struková, ďalej to boli halušky, rezance, udená bravčovina a baranina s kapustou, gríz, zemiaky s mliekom, pečené zemiaky, kapustnica, lokše, podymníky a chlieb.        
 Aktivity obce:
Kostol postavený v r. 1370 zasvätený Michalovi Archanielovi.
Železnica Hr. Dúbrava-Martin v rokoch 1870-tich.
V rokoch 1890 vypukla cholera.
Prvý učiteľ v rim. katolíckej škole vyučoval v r. 1990, škola trvala do r. 1948, pokračovala ako národná škola pre 1 až 5 ročník, od r. 1968 sa vyučovalo v novej 9 ročnej škole s materskou škôlkou.
Podnikateľ z Rim. Soboty menom Vitíz otvoril baňu na uhlie v Žiarcach v r. 1818 tvala 3 roky.
Prvé divadelné predstavenie sa uskutočnilo v r. 1920.
Knižnica bola zriadená 26.4.1925.
Prestavba cesty od mlyna sa uskutočnila v r. 1927-32.
V r. 1931 vzniklo Úverové družstvo.
V rokoch 1933-1937 boli pokusy o dolovanie: kriedy, kovovej rudy, hliny, uhlia, dusíkatých látok, opálu. Kremnický riaditeľ gymnázia tvrdí, že jastrabský opál je exponátom Pražského múzea.
Ľudová kapela bola založená pred II. svetovou vojnou.
Do SNP vstúpili 3 muži, do vojenskej služby narukovalo 30 občanov.
Nemecké jednotky obsadili obec 8.9. 1944, lhneď boli ostrelované delostreleckou palbou povstalcov počas troch týždňov. Za veľkej rabovačky ustúpili Nemci pod tlakom frontu 30.3.1945, oslobodenie Rumunskou armádou bolo 31.3 1945.
Vo vojne padli 4 občania vojaci a 5 civili. Sedem bolo odvečených do koncentračných táborov. Vrátili sa všetci v lete 1945.
Po vojne následkom výbušnín zomrelo 7 detí.
Železničná stanica bola otvorená v lete 1948. Do obce bol zavedený telefón.
Autobus. linka bola do obci zavedená v r. 1951 a zavedený miestna rozhlas, predajňa tovaru otvorená v r. 1957.
JRD založené 29.2.1959,v r. 1963 otvorená Požiarna zbrojnica, 1960-1972 uskutočnená penetrácia ciest.
Požiarna nádrž upravená na kúpalisko v r. 1971 ihrisko zo šatňou v r. 1973.
Kultúrny dom postavený v r. 1980-82, dom smútku postavený v r. 1989.
Volejbalový oddiel založený v r. 1982-88 stolnotenisový odddiel v r. 1990.
Urbársky spolok založený 18.5.1992,  24.8.1992 bol prvý krát vykradnutý kostol, 1994 dobudovaný vodovod.
Jastrabá bola strediskovou obcou, kde bola zriadená fara, matrika a deväťtriedna škola pre okolité obce.
  Významné osobnisti obce: Dr. Jozef Hindický historik na prelome 15-16 storočia, básnik Andrej Jastrabius  študoval v Boloni, v r. 1792-1807 bernolákovec Ignác Matuláni, 1869-1878 národovec Peter Tomkuliak, 1870-1900 kňaz a národovec Ján Ďateľ odporca maďarizácie, koncom 19 stor. Antón Mišúth básnik, začiatok 20 st. národovec spisovateľ K.A.Medvecký, pred I. sv. vojnou Andrej Kováčik, v obci pôsobil Ján Baránik prispievateľ do slovenských novín a matičiar, maliar a medirytec Rudolf Bunček rodák z Jastrabej.
  Živeľné pohromy: v lete1910 veľký požiar v obci, 1972 zhoreli 4 domy, požiar bol aj v r. 1941, menší požiar v r. 1943,  v r. 1936 bola bleskom poškodená kostolná veža.

 
Michal Archanjel.

image...Patrón a ochranca Cirkvy. Jeho sviatok je 29. septembra. Michal bol vodca anjelov, s ktorými zvíťazil nad Satanom a jeho stúpencami. Michal očakáva mŕtvych na prahu smrti váži ich hriechy. A ponúka im možnosť vykúpiť sa od zlého. Povrávalo sa, že ak sa ľud ocitne v ťažkostiach znovu sa objaví, aby svet vykúpil. Je aj patrónom obci Jastrabá.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
          <<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<  Obrázky zo života v Jastrabej  >>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>
 
                     
 
 

 
Jastrabská skala.
  Severozápade nad Jastrabou sa na horizonte nachádza čudesný prírodný výtvor v tvare konského chrbáta nazvaný Jastrabská skala 583 mnm. Zvlášnostou objektu je, že pokiaľ sa z pohľadu Jastrabej nelíši od ostatných okolitých kopcov zo západnej strany uvidieť dva skalné útvary a to Malá skala, a Jastrabská skala. Malá skala vyčnieva nad stromami a týči sa nad obcou Bartošova Lehotka, z nej uvidieť Jarabicu 938 mnm, Kremnický štít 1008 mnm a Chom1012 mnm. Po hrebeni na juh leží vrchol Jastrabskej skaly. Vplivom prírodných živlov sa západná časť vrchu prepadla do údolia Rudnice čím vznikla kolmá stena a pod ňou rozsiahla suť. Pod Jastrabskou skalou v hĺbokom údolí tečie zlatonosný potok Rudnica ktorý odvvádza vodu z oblasti Kremnice do Hrona.V minulosti sa v ňom nachádzali zlaté zrnká, po celej dĺžke jeho toku až po Hron. Ľudia zo Starej Kremníčky ich zbierali postupne hore potokom, až sa dostali k zlatonosným žilám, kde založili osadu, nazvali ju, odvodenim od názvu svojej obce Kremnicou. Z Jastrabskej skaly uvidieť Žiarsku kotlinu, Kmotrinu skalu 568 mnm, Hornú klapu 687 mnm na horizonte pohorie Vtáčnik. Za blízkym vrchom Veľký háj 666 mnm sa nachádza milé jazierko Slobodné. Okolo Jastrabskej skaly prechádza železnica Hronská Dúbrava – Vrútky, postavená v roku 1870. Železničná trať obchádza skalný masív 180 stupňovým oblúkom. Na okraji spomínanej sute pod tunelom postavili železničnú stanicu Bartošova Lehotka. Zo stanice je neobyčaný pohľad na skalu týčiacu nad traťou. Stanica je ďaleko od spomínanej dediny, ale jej hlavným poslaním bolo dopĺňanie vody do parných rušňov v strede náročného stúpania trate. Skalný masív je sopečného pôvodu vytvorený z ryolitu a jeho pyroklastýk. Územie o rozlohe 8,46 ha sa stalo chráneným od roku 1975. Na Jastrabskú skalu je dosť obtiažny prístup zo železničnej zástavky Jastrabá, starou lesnou cestou prýkrim stúpanim až do sedla na hrebeni. Schodnejšia cesta je z Bartošovej Lehotky žlto značenou turistickou trasou až na vrchol skaly.
 
image image
 


  Osady patriace pod obec Jastrabá.
 
 image   Ihračská píla leží na sútoku Ihračského potoka a sútoku potokov Čierna   voda – Vápenná. Občania píly patria do obci Jastrabá, lebo obytné domi sú postavené na tomto území, dedinu Ihráč vysťahovali občania vyžšie do doliny z obavy pred lúpežami vojsk, ktoré bojovali pri Hrone. Prívlastok píla vznikol od píly na rezanie reziva, ktorá tu pôsobila. V neskoršom čase sa v osade usídlila Lesná správa a lesný pracovníci.



 
 image    Žiarce sú osada na východ od obce Jastrabá. V minulosti tu boli prosperujúca usadlosť pre výhodnú polohu na chov zvierat a pestovanie plonohospodárskych plodín. V roku 1918 sa v Žiarcach dolovalo uhlie. Ťažobné miesto otvoril podnikateľ Vitíz na dolnej strane Žiarec. Odtiaľ sa uhlie dopravovalo huntíkami na lúku pri Ihráč- píle, tu sa nakladalo na povozy a odvážalo na žel. stanicu Hr. Dúbrava. Ťažba uhlia bola nákladná, uhlie bolo málo zrelé, tak po troch rokoch ťažbu zastavili.  Zmenou zamestania a obživy sa obyvatelia vysťahovávali, jednu časť odkúpili nový ľudia, krorí sa snažia zaviesť agroturistiku. Zo starých usadlíkov ostala už len rodina Viliama Struhára.
 

 image  Kuricovci, osada vznikla pri vysťahovávaní dedín z doliny do hôr zo strachu pred zúriacou bitkou medzi Kurucami a Labancami na línii Hronská Dúbrava - Svätý Kríž nad Hronom, ktorá sa udiala 1 a 2 júla 1621. Odtiaľ pmenovanie osady. Následkom zmeny životného štýlu obyvateľov sa mladí vysťahovávajú a usadlosti predávajú novopríšelcom najmä zo Žiaru n/H. 
 
 
 

 
 Významné osobnosti pôsobiace v Jastrabej.

          Karol Antón Medvecký.

image Karol Antón Medvecký sa narodil v Dolnej Lehote * 8.6.1875   + 12.12.1937. Za kňaza bol vysvätený 3.6. 1899 vo Svätom Kríži nad Hronom. Bol veľký národovec a signatár Matice Slovenskej. Podporoval národné hnutie, stal sa členom Slovenskej národnej strany, jedného času i tajomníkom strany. Žiadal od Maďarov vrátenie muzeálnych vecí ukradnutých zo Slovenska. Bol zberateľom ľudových balád a písal národnobuditeľské knihy. Za činnosť pre národné povzbudzovanie ľudu, bol Maďarmi perzekuovaný. Za panslávske cítenie ho preložili z Detvy do Jastrabej. V národnej činosti neprestal, preto bol preložený na zanedbanú faru do Bojníc. Tu zrekonštruoval cirkevné budovy a kostol. Pri svojej neúnavnej činnosti objavil v Bojniciach jaskyňu, v ktorej sa našli mamutie kosti a rôzne pracovné predmety predhistorického človeka.

              Ján  Ďateľ.


image    Narodil sa v dedinke Liptovský Michal dňa 24.10.1847 zomel v Žiari n/H dňa 6.9.1928. Ako farár pôsobil v Jastrabej v roku 1897. Napísal knihu o Slovenských vierizvescoch Cyrilovi a Metódovi, ako zakladateloch Slovanského písomníctva. Písaval do rôznych cirkevných a vlasteneckých časopisov. V roku 1924 bol pápežský komorník.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
         Peter Tomkuliak.
 
  Peter Tomkuliak sa narodil v obci Krivá na Orave *15.6.1838 + 30.9.1894 vo Zvolene. V roku 1863 bol kaplánom v Jastrabej, v tom istom roku vysätený za kňaza v Banskej Bystrici. Bol publicista a národnokultúrny. Od roku 1869 profesor kanonického práva v Banskej Bystrici. Neúnavný zberateľ národopisného materialu, zbieral aj vianočné a veľkonočné zvyklosti slovenského ľudu.
 
 
          Rudolf Bunček.
 
    Jastrabský rodák, narodil sa 20.6.1881 zomrel 24.9.1968 v Chocni. Vyštudoval v Budapešti za sochára, maliara a medirytca. Pôsobil v Pécsi, Jastrabej, Leviciach, Krupine a Banskej Bystrici. Jeho diela su uložené v B. Bystrickom múzeu.


   image



 
TOPlist